Týždeň od 14. do 18. októbra vniesol do života našej školy výnimočnú atmosféru. Boli sme organizátormi 4. projektového stretnutia, privítali sme u nás 12 žiakov a 9 učiteľov z partnerských škôl. Počas celého týždňa sme sa im snažili spríjemniť čas strávený v našej škole, v meste a v okolí čo najviac, aby si odniesli nielen suveníry a darčeky, ale predovšetkým skvelé zážitky a nezabudnuteľné spomienky.
Deň príchodu – 13. október – pre niektorých už sobota večer, pre väčšinu nedeľa popoludní, neoficiálny deň, kedy sme sa prvýkrát stretli s našimi hosťami pred hotelom, kde boli ubytovaní učitelia, na autobusovej stanici alebo na letisku. Desať žiakov našej školy ponúklo ubytovanie pre žiakov partnerských škôl a hneď po príchode sa z nich stali hostitelia. Pondelok – 14. október – deň začal oficiálnym prijatím u viceprimátorky mesta Košice, pani Gurbaľovej, a to v nádherných priestoroch historickej radnice. Príhovorom privítala hostí zo zahraničia, žiakov a učiteľov našej školy, priblížila slovenskú kultúru a poďakovala všetkým za účasť v projekte s témou zdravá výživa, na ktorú sa v dnešnej uponáhľanej dobe zabúda. Po privítaní na radnici sme sa všetci presunuli do školy, kde nasledoval workshop, na ktorom žiaci jednotlivých škôl predstavili výsledky svojej práce za obdobie od predchádzajúceho stretnutia, a to formou powerpointových prezentácií a posterov na tému vplyv potravín na jednotlivé orgány ľudského tela. Neskôr nasledovala prehliadka školy vedená našimi žiakmi. Našich hostí najviac zaujali odborné laboratória a väčšina z nich neodolala príležitosti nechať si urobiť rozbor krvi, zmerať tlak a pod. Popoludní nasledovala prehliadka historického centra Košíc – Dóm sv. Alžbety, Urbanova veža, Štátne divadlo, Ulička remesiel, Mestský park… Utorok – 15. október – ráno nás čakala dlhá cesta autobusom do Vysokých Tatier – na Štrbské pleso, kde všetkých ohromil nádherný výhľad na štíty slovenských veľhôr. Po prechádzke okolo Štrbského plesa a nenáročnej túre k skokanským mostíkom, nás čakal obed v tradičnej spišskej reštaurácii. Výlet sme zakončili v Levoči, kde sme si pozreli historické námestie s radnicou a klietkou hanby a ochutnali múčniky a zmrzlinu v miestnych cukrárňach. Streda – 16. október – navštívili mesto Prešov, kde nás čakala pôsobivá prehliadka múzea bývalého solivaru s podrobným výkladom v angličtine. Po prehliadke sme mali čas pozrieť si centrum mesta Prešov a obed nás čakal v tradičnej kolibe vo Veľkom Šariši. Po obede sme sa vrátili do školy, kde boli pripravené oddelené workshopy pre učiteľov a pre žiakov. Workshop pre žiakov pozostával z rôznych zábavných aktivít o zdravom jedle a o tradičných jedlách jednotlivých krajín. Po skončení workshopov nás na dvore školy čakali dievčatá v krojoch. Za sprievodu tradičnej ľudovej hudby predviedli hosťom tradičné slovenské ľudové tance. Dievčatá sa nebáli zapojiť učiteľov a žiakov a naučili všetkých zopár tanečných krokov. Zatiaľ čo sa všetci zabávali tancom, o kúsok ďalej v školskom altánku rodičia a učitelia pripravovali guláš a grilované mäsové pochúťky. Štvrtok – 17. október – vydali sme sa na prehliadku naozajstného klenotu Slovenska, Ochtínskej aragonitovej jaskyne, ktorá je jedinou sprístupnenou aragonitovou jaskyňou v Európe a jednou z troch na svete. Neskôr nasledovala prehliadka kaštieľa Betliar so zameraním na stolovanie šľachtickej rodiny. Po návrate do Košíc stála pred žiakmi z partnerských krajín ešte jedna úloha – pripraviť v hostiteľskej rodine ich tradičné jedlo, aby sme ho mohli ochutnať a týmto zakončiť náš posledný deň a v podstate aj projektové stretnutie. Piatok – 18. október – odchodový deň, kedy sa všetci stretávame pred hotelom Gloria Palac, odchádzame na letisko a lúčime sa so žiakmi a učiteľmi z partnerských škôl. Po nádhernom týždni spoznávania sa nie jednému z nás pri odchode nahrnuli aj slzy do očí. Oficiálne sa lúčime a ešte zopár spoločných fotiek…
Centro San Viator, 7. 4. – 12. 4. 2019V apríli sme sa zúčastnili 3. projektového stretnutia Food Ethos Education in Schools v Španielsku. Celé veľké dobrodružstvo začalo stretnutím na malom košickom letisku, odkiaľ sme leteli do malebného španielskeho Bilbao. Cestu, ktorá bola pomerne dlhá, sme využili na vzájomné spoznávanie sa a rozprávanie. Projektu sa zúčastnili krajiny – Slovensko, Turecko, Grécko, Cyprus a samozrejme hosťujúce Španielsko. Témou 3. projektového stretnutia bolo porovnanie stravovacích návykov v minulosti. Išlo o akési porovnanie stravovania sa teraz a v období, kedy vyrastali naši starí rodičia. Pred projektovým stretnutím bolo našou úlohou vyplniť dotazník, ktorý pripravila partnerská škola Centro San Viator v Španielsku. Dotazník sme vypĺňali s našimi starými rodičmi. Do španielskeho Bilbao sme dorazili neskoro v noci. Na letisku nás už čakali hostiteľské rodiny. S rodinami sme sa zvítali, predstavili sme sa a v priateľskej atmosfére sme vyrazili k ním domov. Miesto, kde sme bývali sa volalo Sopuerta – maličké mestečko s približne 3000 obyvateľmi v autonómnom spoločenstve Baskicko. Hoci sme boli unavení z cesty, boli sme plní očakávaní, čo prinesie nasledujúci týždeň. V pondelok 8. apríla sme začali oficiálnym stretnutím v škole. Tam sme sa zoznámili s ostatnými účastníkmi projektu. Tiež sme mali možnosť ochutnať tradičné španielske jedlá pripravené rodičmi žiakov. Pestrofarebná španielska kuchyňa je veľmi jednoduchá, zároveň aj rafinovaná a chutná. Základom jej úspechu je niekoľko surovín, pričom rozdiel v chuti výsledného jedla často tkvie len v rozdielnej úprave. Pre gastronómiu španielskeho pobrežia sú typické najmä ryby a šaláty, vo vnútrozemí tvoria základ skôr mäsité pokrmy a husté polievky. V škole prebehlo aj vyhodnotenie dotazníka, ktorý sme vypĺňali pred našou cestou. Z dotazníka vyplynulo, že kedysi sa jedlo oveľa viac lokálnych potravín a tiež oveľa viac ovocia a zeleniny. Konzumácia mäsa bola striedma a mäso sa jedlo približne raz do týždňa. Bolo veľmi zaujímavé i poučné dozvedieť sa viac o tom, ako sa stravovali naši starí rodičia. Po ochutnaní miestnych špecialít sme šli na prehliadku mesta Bilbao, ktoré je zo Sopuerty vzdialené približne 30 km. Bilbao – je najväčšie mesto v Baskicku, autonómnom spoločenstve v severnom Španielsku. Svetoznámou stavbou ktorá preslávila celé mesto je postmoderné Guggenheimovo múzeum od Franka Gehryho z roku 1997.
V utorok 9. apríla sme navštívili mesto Donostia, ktoré sa rozprestiera na pobreží Biskajského zálivu. V Donostii sme mali obed v tradičnej reštaurácii. Navštívili sme tiež prekrásne miesto Dragon Stone – Gaztelugatxe. Miesto, kde sa natáčal film Game of Thrones. Hoci počasie nebolo priaznivé, my sme sa nenechali odradiť a aj napriek vetru a dažďu sme si toto krásne miesto, ktoré sa určite oplatí vidieť, užili v pozitívnej atmosfére.
V stredu 10. apríla nás čakal workshop. Témou workshopu bol dopad niektorých druhov ovocia a zeleniny na ľudské zdravie, tiež dôsledky ich zberu a transportu na životné prostredie. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých informácií a uvedomili sme si, aký negatívny dopad ma pestovanie a transport niektorých plodín. Tiež sme sa dozvedeli o nepriaznivom účinku geneticky modifikovaných potravín na náš organizmus. Po prednáške sme našim hosťujúcim rodinám pripravili niečo tradičné slovenské – zeleninovú polievku, šúľance, slivkové gule. Toto jedlo im veľmi chutilo, aj napriek tomu, že bolo pri ich chuťové poháriky netradičné.
Štvrtok 11. apríla sme mali výlet do malého, stredovekého mestečka Balmaseda. Výlet bol spojený s návštevou bývalej fabriky, ktorá dnes slúži ako múzeum, ale v minulosti vyrábala tradičné baskické pokrývky hlavy, tzv. „Txapela“. Po návšteve tejto fabriky sme navštívili ďalšie zaujímavé miesto – malú súkromnú firmu na výrobu čokolády a kávy, kde sme mali zaujímavú prednášku a opis postupu výroby čokolády spojený s ochutnávkou jedinečných čokolád. Večer sme mali veľkú spoločnú večeru, všetci účastníci a hosťujúci a ich rodičia.
Piatok 12. apríla – v skorých ranných hodinách sme sa rozlúčili s našou hostiteľskou rodinou, podelili sme sa o dojmy z tohto výmenného pobytu, poďakovali sme sa a vybrali sa na cestu späť do Košíc.
Celý týždenný pobyt môžem ohodnotiť ako veľmi zaujímavý a obohacujúci. Nielenže som sa dozvedel nové informácie týkajúce sa potravín a ich environmentálneho dopadu a vplyvu na ľudské zdravie, ale tiež rozdiely v stravovaní v minulosti a teraz, ale dozvedel som sa niečo aj o španielskej kultúre, spoznal nové miesta, strávil som týždeň v španielskej rodine, čo hodnotím veľmi pozitívne, keďže mi to dalo možnosť nahliadnuť priamo do života typickej rodiny a tiež bližšie pochopiť ich mentalitu. No čo je najdôležitejšie, vďaka tomuto projektu som mal možnosť spoznať nových ľudí a získať nových priateľov, s ktorými si pravidelne vymieňame správy.
Aiani, Kozani – malé mestá, plné srdečných a priateľských ľudí nás očarili bohatou históriou, rôznorodosťou a nepochybne aj tradičnými jedlami a zvykmi.
Deň príchodu – pre niektorých opätovné stretnutie a pre niektorých prvé zoznámenie sa, no podľa milých úsmevov a veselého smiechu sme vedeli, že všade panuje dobrá nálada a všetci sa tešia na zážitky. Po príchode do školy sme sa prvýkrát stretli s hostiteľskou rodinou, no veľmi rýchlo sme zistili, že na nervozitu ani strach nie je žiaden dôvod.
1. deň – Po príchode do školy sme sa zúčastnili na hodine angličtiny, zoznámili sme sa s riaditeľom školy a grécki študenti nám predviedli typické a tradičné grécke tance. Neskôr prišiel čas na prezentáciu dotazníka, ktorý sme vypracovali a vyhodnotili s pomocou tureckej školy. Z výsledkov dotazníka sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých informácií o stravovacích návykoch žiakov každej krajiny.
2. deň – Navštívili sme prevádzku na výrobu tradičných gréckych sladkostí a pochutín a neskôr sme navštívili aj zariadenie, ktorá produkuje tradičné produkty, ako napríklad olivový olej. Večer sme sa v kultúrnom centre učili tancovať tradičné grécke tance za pomoci učiteľa aj gréckych študentov. Tento zážitok nám všetkým vyčaril úsmev na tvári a priniesol nezabudnuteľné spomienky.
3. deň – Spoznali sme ďalšie grécke mesto Kalampaku, kde sme navštívili pamiatku UNESCO – Meteora Monasteries. Navštívili sme dva kláštory, kde sme sa okrem zaujímavostiach z histórie naučili aj o jedle, ktoré sa jedáva v kláštoroch v Meteore. Očarili nás impozantné výhľady aj čarovné prostredie skalnatých hôr. Neskôr sme navštívili neďaleké mesto, Trikalu, ktoré sme si prezreli pri prechádzke.
4. deň – Navštívili sme Archeologické múzeum v Aiani, kde si pre nás grécki študenti pripravili prezentáciu o histórii aj o artefaktoch. Dozvedeli sme sa aj mnoho informácií o antickom, gréckom jedle. Po príchode do hosťovskej rodiny sme pre nich navarili typické slovenské jedlo, ako ukážku tradičných slovenských jedál. Večer sme sa v lokálnej kaviarni všetci stretli a pomaly na nás začala doliehať realita blížiaceho sa odchodu. Večer sa niesol v príjemnom znení, grécka kapela spievala a ľudia tancovali.
5. deň – deň odchodu, pre všetkých veľmi smutný, bol plný objatí a sĺz. Všetci sme sa nepochybne utvrdili v tom, že na toto úžasné miesto sa ešte niekedy chceme vrátiť.
Yahya Kemal Beyatli Ortaokulu, 26.11. 2018 – 30. 11. 2018
Food Ethos Course
Kayseri – mesto, v ktorom sa harmonicky spája moderné s tradičným. Toto mesto, ktoré sa nachádza v strednom Turecku, uchváti svojou veľkosťou, históriou, rôznorodými kultúrami, náboženstvami i tradičnými jedlami a zvykmi. Najviac však očarí srdečnosť a priateľskosť jeho obyvateľov. To a ešte omnoho viac sme mali možnosť zažiť s učiteľmi a žiakmi z Grécka, Španielska a s hostiteľskou krajinou v dňoch 26. 11. 2018 – 30. 11. 2018 počas projektové stretnutia. Päť dní plných dynamiky, akou Turci žijú, fascinujúcich historických pamiatok i nezabudnuteľných gastronomických zážitkov. 25. 11. (deň príchodu) – prvé neisté pohľady, rozpačité úsmevy či obavy. Nesmelé vzájomné zoznámenie sa žiakov pred bránami školy, hneď po príchode do mesta, rýchlo vystrieda úprimná radosť, srdečnosť a priateľskosť hostiteľských rodín, ktoré netrpezlivo očakávajú, komu na pár dní poskytnú domov. 26. 11. (1. deň) – prvé oficiálne stretnutie všetkých žiakov a učiteľov z partnerských krajín i hostiteľskej krajiny s riaditeľom pre odbor školstva sa nesie v príjemnej atmosfére. Dozvedáme sa viac o miestnych zvykoch a získavame nové informácie. Nasleduje veľmi pôsobivé stretnutie s pánom starostom, kde sa všetci, učitelia aj žiaci, vzájomne predstavia. Nechýba miestna televízia. Úsmevy, zvedavosť, no hlavne dobrá nálada a srdečnosť sa nesú celým dopoludním. Po obede sa presúvame na pôdu školy, kde nás vítajú zvedavé pohľady tureckých žiakov. Ich radosť z nášho príchodu je počuť po celom školskom dvore i v priestoroch školy. Sme uchvátení i pobavení ich snahou sa zoznámiť či odfotiť. Navzájom sa predbiehajú v zvedavých otázkach – Where are you from? What are your hobbies? Toľko skromnosti a srdečnosti v tých detských očiach. Zatiaľ čo sa žiaci presúvajú na vyučovacie hodiny, učitelia si vychutnávajú „turkish coffee“ v príjemnom stretnutí s riaditeľom školy, ktorý nás víta a predstavuje školu. Miešajú sa jazyky, vymieňajú drobné darčeky i pochvalné slová a my sa pomaly presúvame do triedy na pracovné stretnutie a oboznámenie sa program počas celého projektového stretnutia. Ďalším bodom programu je ochutnávka tradičných jedál, ktoré pripravili hostiteľské rodiny, a tak sa všetci stretávame v spoločenskej miestnosti, kde si máme možnosť vyskúšať prípravu niektorých miestnych špecialít. 27. 11. (2. deň) – stretávame sa v škole, kde nás opäť vítajú s krikom a potleskom Nesmelé pohľady a úsmevy zúčastnených študentov sa medzičasom zmenili na uvoľnené a priateľské, v triede vládne pozitívna atmosféra. Ideálny čas predstaviť krajinu, mesto a školu v krátkej prezentácii a videách. Slovenskí študenti zožali úspech nielen za pôsobivú prezentáciu Slovenska a Košíc, ale taktiež za skvelé sprievodné slovo a video, v ktorom opísali študijné odbory v rámci školy a priblížili spôsoby a možnosti stravovania počas i mimo vyučovania. Kým sme dopoludnia namáhali hlavičky, popoludní pracovali nožičky. Všetci sme sa presunuli na štadión, kde sme sa spoločne venovali športovým aktivitám, rozhovorom a budovaniu priateľských vzťahov. Jedným z najzaujímavejších miest je tzv. „staré mesto,“ ktoré v sebe skrýva aj mestský bazár, nákupné miesto tunajších obyvateľov a tiež miesto s mnohými tureckými atribútmi, a tak sme sa v podvečerným hodinách rozhodli dopriať si chvíľu oddychu pri šálke tureckého čaju práve v tejto časti mesta. 28. 11. (3. deň) – spoznávame Cappadociu, turecký región balónov a prírodných komínov. Toto územie v sebe okrem výnimočnej krásy nesie i bohatú históriu. Či už zo zeme, v úžase pozorujúc vulkanické komíny alebo v balóne, stovky metrov nad zemou, objavujúc túto lávou vytvorenú topografiu, Cappadocia jednoducho vyráža dych. Na chvíľu sa cítime ako na púštnej planéte. Územie Cappadocie je bohaté na podzemné mestá, skalné útvary, kostoly a kaplnky hrajúce najfarebnejšími freskami. Rokmi tu vulkánová sila zanechala prazvláštne skalné útvary, z ktorých si ľudia vytvorili obývateľné jaskyne. Mestečko je čarovné malých rozmerov, a tak je pre nás chôdza tou najvhodnejšou možnosťou prepravy. Po tomto čarovnom mieste sa naše cesty so študentami rozchádzajú a kým sa oni so svojimi hostiteľskými rodinami strácajú v uliciach centra Kayseri, učitelia sa prostredníctvom krátkych vystúpení miestnych umelcov oboznamujú s temperamentnou tureckou hudbou, tancami a zvykmi. Večerný program, ktorý pripravili naši tureckí priatelia, predstavuje skvelú kultúrnu bodku za celým dňom plným histórie a spoznávania architektonických skvostov. 29. 11. (4. deň) – Turecko nám predstavuje ďalšie zo svojich krásnych miest – Mount Erciyes – najvyšší vrchol v Anatólii a jedno z najpopulárnejších a najvyhľadávanejších miest pre lyžovanie a snowboarding v Kayseri. Lyžiarsky areál Erciyes, ktorý sa nachádza na výške 2636 metrov na vrchu Erciyes, zapôsobí už na prvý pohľad. Celoročne sem prichádza množstvo turistov i miestnych obyvateľov, aby si vychutnali majestátny výhľad na ďaleké okolie. Nestihneme si ani vydýchnuť a už sa vraciame opäť na štadión, kde náš program pokračuje stretnutiami s odborníkmi v oblasti zdravej výživy. Formou prezentácií si pripomíname potrebu správneho stravovania sa i zlé stravovacie návyky a ich možné negatívne prejavy na zdravie človeka. Študenti formou „krátkych interview“ zhodnotia svoje pocity, dojmy, zážitky počas posledných dní v rámci projektového stretnutia. Popoludňajší program rozdelí študentov a učiteľov, študenti majú samostatný program a učitelia pracovné stretnutie, na ktorom sa dohodnú konkrétne dátumy návštev jednotlivých škôl a krajín. Zladiť termíny je náročné, rôzne dátumy prázdnin, rôzne dátumy skúšok. Po dvoch hodinách komunikácie je výsledok v podobe harmonogramu stretnutí partnerských krajín na svete. Študenti jednotlivých partnerských krajín sa v rovnakom čase stretávajú vo svojich hostiteľských rodinách a s nadšením pripravujú „tradičné“ pochúťky vlastnej krajiny, aby svojim „tureckým rodinám“ ukázali aspoň troška domáceho. 30. 11. (5.deň) – deň oficiálnej rozlúčky. Stretávame sa ráno v priestoroch školy. Žiaci sa lúčia, vymieňajú si telefónne čísla a adresy, ešte pár posledných záberov. Presvedčili sme sa, že aj Kayseri je miestom, kde sa sny môžu zmeniť na skutočnosť. Každý si tu musí prísť na svoje. Nádherná príroda, veľkolepé nákupné centrá, fascinujúce historické pamiatky, to všetko nás len utvrdilo v tom, ako veľmi sú Turci hrdí na svoju krajinu, akí sú pohostinní a tiež starostliví. Ostávajú nám krásne spomienky na toto úchvatné turecké mesto.
Zistiť čo naši študenti preferujú v stravovaní v škole a aký vplyv má spôsob stravovania na ich život. Výsledky prieskumu budú spracované formou dotazníkov a prezentácií a budú ďalej použité na vytvorenie schémy, ktorá bude zobrazovať vplyv stravovania na ľudské telo.
2. etapa
Oboznámenie sa so stravovacími návykmi predchádzajúcich generácií a dopadom na ich zdravie. V tejto etape projektu si partnerské školy budú vymieňať zistené poznatky s cieľom preniesť tie najlepšie návyky do stravovania v našich školách. Týmto spôsobom si študenti obohatia svoje vedomosti v danej oblasti, a taktiež si rozšíria poznatky o iných krajinách, a najlepšie spôsoby stravovania budú môcť integrovať do vlastnej kultúry a každodenného života.
3. etapa
Hlavným zameraním záverečnej fázy projektu je vytvorenie tzv. Európskeho kódexu stravovacej etiky, ktorý bude dostatočne atraktívny, aby si ho študenti všetkých krajín osvojili a uplatňovali v bežnom živote, a tak prispeli k zlepšovaniu svojich stravovacích návykov. Spoločne vypracovaný Kódex bude v tlačenej podobe a online podobe dostupný pre širokú verejnosť.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these cookies, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may have an effect on your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. This category only includes cookies that ensures basic functionalities and security features of the website. These cookies do not store any personal information.
Any cookies that may not be particularly necessary for the website to function and is used specifically to collect user personal data via analytics, ads, other embedded contents are termed as non-necessary cookies. It is mandatory to procure user consent prior to running these cookies on your website.
