Kategória:Projekt Comenius

Ciele projektu

Cieľom aktivity je prispieť k implementácii Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho dedičstva. Základom projektu je zhoda so všeobecným rámcom a princípmi Lisabonskej zmluvy Európskej únie a Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (20.10.2005); ciele sa týkajú poznávania a podporovania kultúrnej rozmanitosti, medzi kultúrneho dialógu a udržateľného rozvoja.

Projekt sa zameriava na prelomenie mechanizmov, ktoré vytvárajú predsudky medzi krajinami. Bude posilňovať a šíriť zväzky s Európskymi kultúrami prostredníctvom umenia.
Úlohou projektu je taktiež podporovať komunikáciu medzi etnikami a dialóg medzi kultúrami a náboženstvami, čo bude mať významný dopad na to, aby sa školy stali demokratickejšími a kompletnejšími.

Zámerom projektu je podporovať spoluprácu medzi partnerskými školami a súčasne aj krajinami, prispievať k propagácii kultúrneho dedičstva; k národnej a regionálnej rozmanitosti pristupovať s rešpektom a súčasne priniesť do popredia svetové kultúrne dedičstvo.

Projekt sa zameriava na zlepšenie spolupráce medzi partnerskými krajinami a medzinárodnými inštitúciami, ktoré sú kompetentné v oblasti vzdelávania a kultúry s ohľadom na rozmanitosť kultúr a s cieľom rozvíjať spolupôsobenie na podporu ochrany hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva.

Hlavným zámerom projektu je viesť jednotlivcov aby pristupovali k iným kultúram s rešpektom a porozumením, uznávali kultúrne bohatstvo a rozmanitosť, pozerali sa na kultúru ako na oblasť, kde sa dá tvoriť bez vyžadovania zdrojov a pestovať presvedčenie o nevyhnutnosti tvorenia ekonomickej a spoločenskej udržateľnosti.

Partnerské školy

Istanbul Ataturk Anadolu Lisesi
Turecko – Istanbul
www.istanbulataturklisesi.k12.tr

San Viator
Španielsko – Sopuerta
www.sanviator.com

Liceo Scientifico Statele „Galilei„
Taliansko – Bitonto
www.lsgalilei.it

III Liceum Ogolnoksztalcace im. Boleslawa Prusa
Poľsko – Sosnewiec
www.prus.sosnowiec.pl

I. Bela Gimnazium, Informatikai Szakközepiskola,Kollegium, Altalanos Iskola es   Ovoda
Maďarsko – Szekszárd
www.ibela.hu

Gymnasium Kenzingen
Nemecko – Kenzingen
www.gymkenz.de

Uhisgumnaasium Kohtla-Jarve
Estónsko- Kohtla-Järve
http://www.kjug.edu.ee

LTP-LPP CAUCADIS
Francúzsko – VITROLLES
www.lycee-caucadis.com

GENERAL LYCEUM OF VELESTINO
Grécko – VELESTINO

TURKEY (17 – 21 October 2011)

Our painters
Our Historical areas

SLOVAKIA (12-16 December 2011)

Our Musicians
Our palaces
Final product – Booklet – Our musicians, Our palaces

HUNGARY (26-30 March 2012)

Our famous people
Our architectural works

FRANCE (7-11 May 2012)

A human of from our history
A museum of from our culture

ESTONIA (4-8 June 2012)

Folk traditions, legends of the country,
The most important events in the history of the country.


ITALY(22-26 October 2012)

Our architects
Our historical buldings

SPAIN (4-8 February 2013)

People of our century
Our historical sites

GERMANY (18-22 March 2013)

Our philosophers
Our philosophical Works

GREECE (6-10 May 2013)

Our poems
Architectural works-Bridges

POLAND (3-8 June 2013)

Our writers
Our modern cities

Caucadis High School, 8.5. 2012 – 11.5.2012

Košice, 7. mája 2012 4:30 SELČ. Dvaja študenti a tri profesorky Strednej zdravotníckej školy na Moyzesovej 17 čakajú na povolenie nástupu do lietadla na pravidelnej linke Košice – Praha. Očakávania, únava, radosť. Letisko Praha, 6:30 SELČ. Prílet, čakanie a odlet do Paríža. Naše tváre javia známky únavy, no netrpezlivo čakáme na prílet na najväčšie letisko v krajine galského kohúta – Aéroport Roissy-Charles de Gaulle. Vyzdvihnutie batožiny, hľadanie východov. Odrazu ale už sedíme v autobuse, ktorý nás odvezie na jednu zo siedmich parížskych staníc – Gare de Lyon. Obhliadka okolia, zopár fotiek, prvá pomoc v podobe kávy. Po asi trojhodinovom čakaní nastupujeme do rýchlovlaku TGV. Nasleduje asi trojhodinová cesta až do stanice Aix-en-Provence TGV. Odrazu vystupujeme, stretávame naše hosťovské rodiny, tešíme sa. Pani profesorky odchádzajú do hotela Campanile a ja s mojou hosťovskou rodinou do môjho týždňového francúzskeho domova. Je večer a ja s nadšením očakávam prvý deň stretnutia.
Utorok ráno. Po asi polhodinovej ceste autom vystupujem pred hotelom, stretávam zástupcov a zástupkyne ostatných zúčastnených krajín – Maďarska, Turecka, Estónska a Talianska. Zoznámenia, stisky rúk, objatia. O chvíľu už ale nastupujeme do autobusu, ktorý nás vezie priamo do druhého najväčšieho mesta Francúzska – Marseille. Krátka prehliadka prístavu, trhu s rybami a návšteva múzea Memorial de la Marseillaise. Nasleduje cesta mini vláčikom až ku chrámu Notre-Dame de la Garde, ktorý stojí nad mestom. Krásny výhľad, ktorý ale netrvá dlho. Vzápätí sa totiž presúvame do najstaršej časti Marseille – Le Panier. Opäť nasleduje prehliadka múzea a výtvarných diel umelca Hundertwassera. Neskôr sa presúvame do prístavu, kde nás ešte čaká dvojhodinová plavba loďou k zálivom zvaným Calanques de Marseille. Stmieva sa, odchádzame do našich prechodných príbytkov.
Je streda ráno a všetci sme sa zišli v kultúrnom centre mesta Vitrolles, aby sme si vypočuli prezentácie jednotlivých krajín na tému slávne osobnosti a múzeá. Po odprezentovaní odchádzame na malé občerstvenie do našej partnerskej školy zvanej Lycée Caucadis. Skvelé jedlo, zábava, stretnutia. Príjemne najedení odchádzame na prehliadku starej časti mesta Vitrolles, neskôr absolvujeme krátky nákup v jednom z najväčších nákupných centier v Marseille – Le Grand Littoral. Večer zakončujeme prehliadkou jednej z častí mesta Marseille zvanej L’Estaque. Po príjemnej prechádzke odchádzame načerpať sily na ďalší deň.
Je štvrtok ráno a my odchádzame na prehliadku jedného z najkrajších miest celého južného Francúzska – Aix-en-Provence. Prechádzka mestom, návšteva radnice, nákupy na provensálskom trhu. O chvíľu už ale odchádzame obdivovať krásy Stredozemného mora na pobrežie zvané La Côte Bleue. Kúpanie v mori, opaľovanie sa a prechádzka po pobreží. Deň však ešte neskončil a my sa presúvame na príjemné večerné posedenie v meste Vitrolles, kde obdivujeme vystúpenie provensálskej folklórnej skupiny a jazzovej kapely. Príjemný večer končí okolo jedenástej hodine večer a nasleduje posledný deň stretnutia.
V piatok ráno sa všetci stretávame v škole na seminári o kultúrnych a etnických rozdieloch, profesorka informatiky Nicole nám predstavuje multimediálny kalendár. Po príjemnom predpoludní odchádzame na obed, ktorý pripravili študenti miestnej hotelovej akadémie. Popoludnie je venované modernému umeniu v galérii Vasarély Fondation a návšteve starostu mesta Vitrolles. Po krátkom prejave pána starostu nasleduje malé občerstvenie, rozdávajú sa darčeky a pomaly sa všetci lúčime s krajinou, ktorá nás privítala skutočne skvele. Objatia, stisky rúk, slzy v očiach niektorých študentov. Odchádzame sa vyspať a hneď v sobotu okolo obeda odchádzame na stanicu Aix-en-Provence TGV. Po nástupe do vlaku už za sebou nechávame len krásne spomienky na spaľujúce provensálske slnko a úžasných ľudí, ktorých sme mali možnosť stretnúť.
Nasleduje príchod do Paríža, cesta na letisko, odchod do našej rodnej vlasti. Naše projektové stretnutie vo Francúzsku bolo pre mňa skutočne krásnym zážitkom a dúfam, že sa do Francúzska čoskoro vrátim.
Au revoir la France

Lukáš Zámborský, IV. FLB

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

26. 3. 2012 – 30. 3. 2012

Hostiteľskou krajinou tretieho projektového stretnutia bola partnerská škola v Szeksarde v Maďarsku. Stretli sa tu učitelia a študenti z Turecka, Nemecka, Poľska, Slovenska a Maďarska. Hlavnou témou stretnutia boli slávne osobnosti a architektonické diela. Tieto témy boli nápĺňané prostredníctvom prezentácií jednotlivých krajín, ako aj návštevou historických pamiatok hlavného mesta Budapešti.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

12. 12. 2011 – 16. 12. 2011

12. – 16. december boli v našej škole výnimočné dni – boli sme organizátormi projektového stretnutia študentov a učiteľov z Turecka, Grécka a Nemecka. Ako hosťujúca škola sme sa celý týždeň pobytu snažili naším priateľom zo zahraničia spríjemniť čas strávený u nás čo najviac a hlavným naším cieľom bolo, aby si odnášali nielen veľa darčekov a suvenírov z nasej krajiny, ale hlavne skvelé zážitky a spomienky.

Deň prvý – 12. december 2012

Projektové stretnutie sa pre nás neoficiálne začalo už v nedeľu večer na vlakovej stanici v Košiciach, kde sme spolu s pani riaditeľkou V. Rusinkovou a pani profesorkou E. Demkovou privítali delegáciu z Nemecka. Študenti našej školy, ktorí pochádzajú z Košíc, poskytli ubytovanie šiestim študentkám z Nemecka a piatim študentom z Grécka. Na druhý deň ráno sme v budove našej školy privítali aj delegácie z Turecka a Grécka. Po oficiálnom otvorení nášho projektového stretnutia jednotlivé krajiny prezentovali svoje najvýznamnejšie paláce, hrady a zámky. Po skončení jednotlivých prezentácii sme sa presunuli do centra Košíc, kde sme navštívili Dóm sv. Alžbety a prešli sa po historickom centre Košíc. Po tejto prehliadke sme savrátili späť do školy, kde sme mali možnosť ochutnať typické špeciality z Nemecka, Grécka, Turecka a Slovenska.

fotogaléria

Deň druhý – 13. december 2012

Druhý deň sa začal podobne ako prvý a to prezentáciami na tému Our musicians – Naši hudobníci. Po odprezentovaní sme sa odobrali na vianočný koncert do Dómu sv. Alžbety. Po skončení koncertu sme navštívili aj Miklušovu väznicu a hlavnú expozíciu Východoslovenského múzea v Košiciach. Po koncerte sme mali obed v Domove mládeže na Považskej ulici. Našich hostí zaujala aj prehliadka Domova mládeže. Po skončení prehliadky múzea sme spolu išli na vianočné trhy, čo bolo pre študentov veľmi zaujímavé, pretože ochutnali naše vianočné jedla a všetko to umocňovala vianočná atmosféra. Záverom tohto dňa bola spoločná večera v reštaurácii. Aj keď sme museli na večeru dlho čakať, vôbec nám to neprekážalo, pretože sme mali čas sa lepšie spoznať a porozprávať, čiže tu sa nám uplatnilo staré dobre príslovie “Všetko zlé je na niečo dobré “. Po skvelej večeri sme všetci šli domov unavení, ale plní nových zážitkov z uplynulého dňa.

fotogaléria

Deň tretí – 14. december 2012

Nasledujúce ráno už bola streda a my sme nastupovali do autobusu na výlet do Kežmarku a Levoče. Atmosféra v autobuse bola dobrá aj keď bol každý veľmi unavený z ranného vstávania. Cesta nám ubehla veľmi rýchlo, ani sme sa nenazdali a už sme videli končiare našich krásnych Vysokých Tatier. Pre nás to nebolo nič výnimočné, ale naším zahraničným kamarátom sa táto prírodná scenéria veľmi páčila. Po príchode do Kežmarku sme boli všetci mierne prekvapení zo zimy, ktorá tam bola, avšak na zimu sme pri dobrej nálade veľmi rýchlo zabudli. Počas našej cesty sme navštívili aj ďalšie slovenské mesto Levoču. V tomto meste sme mali príležitosť pozrieť si centrum mesta a drevený oltár Majstra Pavla. Napriek zime, ktorá vládla v oboch mestách sme si po tomto dni odnášali naspäť do Košíc len tie najlepšie zážitky. Po návrate nás v škole čakal neskorší obed. Keďže v tento deň sa na našej škole konal deň otvorených dverí mali sme výnimočnú možnosť ukázať naším zahraničným hosťom jednotlivé študijné odbory na našej škole.

fotogaléria

Deň štvrtý – 15. december 2012

Vo štvrtok ráno sme vstavali ešte o čosi skôr pretože nás čakal ďalší výlet na hrad Krásna Hôrka a do Betliara. Napriek tomu, že sme boli uzimení, zážitok z krásnej prírody a historických pamiatok bol na nezaplatenie. Po ďalšom vyčerpávajúcom dni nás v škole čakala typická slovenská vianočná kapustnica. Po spoločnej večeri sme sa rozhodli, že pôjdeme do kina, samozrejme bez profesorov. Bez ohľadu na to, koľko pamiatok sme počas týždňa navštívili, čas, ktorý sme strávili v kine spolu s našimi zahraničnými kamarátmi sa nám navždy vryl do pamäti. Tento štvrtý deň prekonal všetky naše očakávania.

fotogaléria

Deň piaty – 16. december 2012

V posledný deň nášho projektového stretnutia pripravili naši študenti vianočnú akadémiu pre našich zahraničných hosti, počas ktorej sme oficiálne ukončili naše projektové stretnutie. Avšak úplným záverom nášho stretnutia bolo pôsobivé prijatie u  pána primátora MUDr. Richarda Rašiho, PhD.,.
Piatkové lúčenie sa nezaobišlo bez sĺz, a preto veríme, že sa naši zahraniční hostia u nás cítili dobre a že sa s našimi novými kamarátmi ešte aspoň raz stretneme v niektorej z partnerských krajín. Zároveň sa chcem touto cestou poďakovať všetkým študentom a tiež ich rodinám, ktoré poskytli svoje domovy pre našich zahraničných hostí. Ja som mala doma 2 dievčatá z Nemecka a musím povedať, že to bola vynikajúca príležitosť na precvičenie anglického jazyka, ako aj vzájomné poznávanie kultúr.

fotogaléria

Soňa Matisová, II.FLB

17. 10. 2011 – 21. 10 2011

Istanbul – mesto, ktoré vás uchváti svojou veľkosťou, svojou históriou, mesto na dvoch kontinentoch, mesto harmonického spolunažívania ľudí rôznych národností, rôznych náboženstiev, mesto, ktoré sa stalo v dňoch 17.10 – 21. 10. 2011 pre slovenskú „tureckú“ skupinu krátko domovom. Päť krásnych dní, naplnených priateľskými stretnutiami s učiteľmi a žiakmi z 9 krajín Európy (Es, Fr, Gr, Ma, Ne, Po, Sl, Šp, Ta) a s hostiteľskou krajinou, 5 dní naplnených dotykmi s tureckou históriou a kultúrou.
Deň prvý – prvé stretnutie s tureckými študentmi a riaditeľom Ataturk lissesi, p. N. Turanom na pôde školy. Úsmevy, stisky rúk a zvedavá otázka -Where are you from?- tureckých študentov a ostatných účastníkov stretnutia Comenius projektu. Who is Who? – na to slúžilo10 prezentácií o krajine a škole, niektoré smelšie, niektoré bojazlivejšie, v angličtine s akcentom rodného jazyka. Škola, učitelia, žiaci, triedy – na prvý pohľad rovnaké, no predsa rôzne. Slovenskí študenti zožali úspech, ich prezentácie a ich sprievodné komentáre zaujali prítomných, prijímajú pochvalné slová a gratulácie od nemeckých či španielskych učiteľov, od francúzskeho riaditeľa lýcea.
Doobeda pracovala hlava a jazyk, poobede nohy. Milo nás prekvapilo prijatie všetkých účastníkov Comenius projektu u starostu mestskej časti Istanbulu –Beyoglu. Pán starosta porozprával o dejinách mesta, dozvedeli sme sa, že Istanbul bolo mesto kultúry 2008. Obrovský Topkapi Palace dal zabrať všetkým účastníkom Comenius projektu.
Deň druhý – Ataturk lissesi, študenti sa zdravia už aj po mene a nasleduje 10 vystúpení o umelcoch – maliaroch daných krajín. Nestihneme si vydýchnuť na „Coffee break-u“ a ponárame sa do histórie, pozeráme na architektonické skvosty v prezentáciách 10 zúčastnených krajín a uvedomujeme si historickú spätosť niektorých krajín. Je chladno, prší, ale zohrieva nás priateľstvo a nádherný Dolmabalice Palas, miesto, kde bol konštituovaný prvý turecký parlament.
Fúka vietor, ale plavba po Bospore a výhľady na istanbulské pobrežia za to stoja. Ozýva sa smiech a spev študentov, čaká nás spoločná večera, hudba a tanec.
Deň tretí – spoznávame Tuna High School, opäť zvedavé pohľady a zvedavé otázky študentov, nádherný kultúrny program, ktorý uvádzali a pripravili študenti školy. Recitácia, spev, tanec moderný, ľudový. Temperamentná turecká hudba sa vkráda do žíl, nadšenie študentov vás zasiahne a javisko je odrazu plné. Prví vybehli Nemci, Francúzi a zrazu sme všetci spoločne súčasťou programu. Spev pokračuje aj počas obeda a jedáleň sa mení na koncertnú sieň. Spieva každý, kto vie, kto pozná “O,sole mio“, kto pozná Beatles. Poobedňajší program rozdelí študentov a učiteľov, študenti majú samostatný voľný program a učitelia pracovné stretnutie, na ktorom sa dohodnú konkrétne dátumy návštev jednotlivých škôl v tej ktorej krajine. Zladiť termíny je náročné, rôzne dátumy prázdnin, rôzne dátumy skúšok. Po dvoch hodinách rušnej komunikácie je výsledok v podobe harmonogramu stretnutí krajín Comenius projektu na svete.
Deň štvrtý – seminár o ochrane kultúrneho a duševného dedičstva nás nútil zamyslieť sa nad tým, kam kráča svet, zvlášť na pozadí udalostí v Lýbii, Iraku a pod. Prednáška tureckého herca a environmentalistu a vysokoškolského pedagóga Ediza Huna (absolventa organizátorskej školy)
znásobila návštevy veľkých istanbulských monumentov – Haga Sophie, Blue Mosque, či Istanbul archaeological museum, Turkish –Islamic art museum, kde sa nachádza nevyčísliteľné kultúrne dedičstvo.
Deň piaty – deň oficiálnej rozlúčky na dvore Ataturk lissesi. Slávnostný prejav pána riaditeľa N. Turana, záverečné vystúpenia jednotlivých krajín. Náš malý slovenský tím zožal úspech za pozdravy a poďakovanie v tureckom jazyku. Prajeme si, aby malý školský dvor sa stal celým svetom. Miešajú sa reči, ľudia, blýskajú fotoaparáty, vymieňajú sa adresy. Lúčime sa so študentmi Ataturk lissesi. Záverečnú kultúrnu bodku nám poskytlo Military Museum and Cultural Site Command. Plasticky zachytené dejiny Turecka a miesto štúdia Mustafa Kemala Ataturka nás presvedčilo o tom, ako veľmi sú Turci hrdí na svoju krajinu a jej dejiny. Je si z čoho brať príklad.
Program stretnutia je vyčerpaný, Turci nám ukázali okrem svojej histórie aj pohostinnosť, toleranciu. Obdivovali sme neúnavnú starostlivosť a organizačné schopnosti pána N.Turana.
Ostávajú nám krásne spomienky na školu, na Istanbul, na Turecko.

Gule gule Turky 
V. Rusinková  

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

•