Centro San Viator, 7. 4. – 12. 4. 2019V apríli sme sa zúčastnili 3. projektového stretnutia Food Ethos Education in Schools v Španielsku. Celé veľké dobrodružstvo začalo stretnutím na malom košickom letisku, odkiaľ sme leteli do malebného španielskeho Bilbao. Cestu, ktorá bola pomerne dlhá, sme využili na vzájomné spoznávanie sa a rozprávanie.
Projektu sa zúčastnili krajiny – Slovensko, Turecko, Grécko, Cyprus a samozrejme hosťujúce Španielsko. Témou 3. projektového stretnutia bolo porovnanie stravovacích návykov v minulosti. Išlo o akési porovnanie stravovania sa teraz a v období, kedy vyrastali naši starí rodičia. Pred projektovým stretnutím bolo našou úlohou vyplniť dotazník, ktorý pripravila partnerská škola Centro San Viator v Španielsku. Dotazník sme vypĺňali s našimi starými rodičmi.
Do španielskeho Bilbao sme dorazili neskoro v noci. Na letisku nás už čakali hostiteľské rodiny. S rodinami sme sa zvítali, predstavili sme sa a v priateľskej atmosfére sme vyrazili k ním domov. Miesto, kde sme bývali sa volalo Sopuerta – maličké mestečko s približne 3000 obyvateľmi v autonómnom spoločenstve Baskicko. Hoci sme boli unavení z cesty, boli sme plní očakávaní, čo prinesie nasledujúci týždeň.
V pondelok 8. apríla sme začali oficiálnym stretnutím v škole. Tam sme sa zoznámili s ostatnými účastníkmi projektu. Tiež sme mali možnosť ochutnať tradičné španielske jedlá pripravené rodičmi žiakov. Pestrofarebná španielska kuchyňa je veľmi jednoduchá, zároveň aj rafinovaná a chutná. Základom jej úspechu je niekoľko surovín, pričom rozdiel v chuti výsledného jedla často tkvie len v rozdielnej úprave. Pre gastronómiu španielskeho pobrežia sú typické najmä ryby a šaláty, vo vnútrozemí tvoria základ skôr mäsité pokrmy a husté polievky. V škole prebehlo aj vyhodnotenie dotazníka, ktorý sme vypĺňali pred našou cestou. Z dotazníka vyplynulo, že kedysi sa jedlo oveľa viac lokálnych potravín a tiež oveľa viac ovocia a zeleniny. Konzumácia mäsa bola striedma a mäso sa jedlo približne raz do týždňa. Bolo veľmi zaujímavé i poučné dozvedieť sa viac o tom, ako sa stravovali naši starí rodičia. Po ochutnaní miestnych špecialít sme šli na prehliadku mesta Bilbao, ktoré je zo Sopuerty vzdialené približne 30 km. Bilbao – je najväčšie mesto v Baskicku, autonómnom spoločenstve v severnom Španielsku. Svetoznámou stavbou ktorá preslávila celé mesto je postmoderné Guggenheimovo múzeum od Franka Gehryho z roku 1997.
V utorok 9. apríla sme navštívili mesto Donostia, ktoré sa rozprestiera na pobreží Biskajského zálivu. V Donostii sme mali obed v tradičnej reštaurácii. Navštívili sme tiež prekrásne miesto Dragon Stone – Gaztelugatxe. Miesto, kde sa natáčal film Game of Thrones. Hoci počasie nebolo priaznivé, my sme sa nenechali odradiť a aj napriek vetru a dažďu sme si toto krásne miesto, ktoré sa určite oplatí vidieť, užili v pozitívnej atmosfére.
V stredu 10. apríla nás čakal workshop. Témou workshopu bol dopad niektorých druhov ovocia a zeleniny na ľudské zdravie, tiež dôsledky ich zberu a transportu na životné prostredie. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých informácií a uvedomili sme si, aký negatívny dopad ma pestovanie a transport niektorých plodín. Tiež sme sa dozvedeli o nepriaznivom účinku geneticky modifikovaných potravín na náš organizmus. Po prednáške sme našim hosťujúcim rodinám pripravili niečo tradičné slovenské – zeleninovú polievku, šúľance, slivkové gule. Toto jedlo im veľmi chutilo, aj napriek tomu, že bolo pri ich chuťové poháriky netradičné.
Štvrtok 11. apríla sme mali výlet do malého, stredovekého mestečka Balmaseda. Výlet bol spojený s návštevou bývalej fabriky, ktorá dnes slúži ako múzeum, ale v minulosti vyrábala tradičné baskické pokrývky hlavy, tzv. „Txapela“. Po návšteve tejto fabriky sme navštívili ďalšie zaujímavé miesto – malú súkromnú firmu na výrobu čokolády a kávy, kde sme mali zaujímavú prednášku a opis postupu výroby čokolády spojený s ochutnávkou jedinečných čokolád. Večer sme mali veľkú spoločnú večeru, všetci účastníci a hosťujúci a ich rodičia.
Piatok 12. apríla – v skorých ranných hodinách sme sa rozlúčili s našou hostiteľskou rodinou, podelili sme sa o dojmy z tohto výmenného pobytu, poďakovali sme sa a vybrali sa na cestu späť do Košíc.
Celý týždenný pobyt môžem ohodnotiť ako veľmi zaujímavý a obohacujúci. Nielenže som sa dozvedel nové informácie týkajúce sa potravín a ich environmentálneho dopadu a vplyvu na ľudské zdravie, ale tiež rozdiely v stravovaní v minulosti a teraz, ale dozvedel som sa niečo aj o španielskej kultúre, spoznal nové miesta, strávil som týždeň v španielskej rodine, čo hodnotím veľmi pozitívne, keďže mi to dalo možnosť nahliadnuť priamo do života typickej rodiny a tiež bližšie pochopiť ich mentalitu. No čo je najdôležitejšie, vďaka tomuto projektu som mal možnosť spoznať nových ľudí a získať nových priateľov, s ktorými si pravidelne vymieňame správy.
Erik Safko, III. ZL