Hostiteľskou krajinou tretieho projektového stretnutia bola partnerská škola v Szeksarde v Maďarsku. Stretli sa tu učitelia a študenti z Turecka, Nemecka, Poľska, Slovenska a Maďarska. Hlavnou témou stretnutia boli slávne osobnosti a architektonické diela. Tieto témy boli nápĺňané prostredníctvom prezentácií jednotlivých krajín, ako aj návštevou historických pamiatok hlavného mesta Budapešti.
12. – 16. december boli v našej škole výnimočné dni – boli sme organizátormi projektového stretnutia študentov a učiteľov z Turecka, Grécka a Nemecka. Ako hosťujúca škola sme sa celý týždeň pobytu snažili naším priateľom zo zahraničia spríjemniť čas strávený u nás čo najviac a hlavným naším cieľom bolo, aby si odnášali nielen veľa darčekov a suvenírov z nasej krajiny, ale hlavne skvelé zážitky a spomienky.
Deň prvý – 12. december 2012
Projektové stretnutie sa pre nás neoficiálne začalo už v nedeľu večer na vlakovej stanici v Košiciach, kde sme spolu s pani riaditeľkou V. Rusinkovou a pani profesorkou E. Demkovou privítali delegáciu z Nemecka. Študenti našej školy, ktorí pochádzajú z Košíc, poskytli ubytovanie šiestim študentkám z Nemecka a piatim študentom z Grécka. Na druhý deň ráno sme v budove našej školy privítali aj delegácie z Turecka a Grécka. Po oficiálnom otvorení nášho projektového stretnutia jednotlivé krajiny prezentovali svoje najvýznamnejšie paláce, hrady a zámky. Po skončení jednotlivých prezentácii sme sa presunuli do centra Košíc, kde sme navštívili Dóm sv. Alžbety a prešli sa po historickom centre Košíc. Po tejto prehliadke sme savrátili späť do školy, kde sme mali možnosť ochutnať typické špeciality z Nemecka, Grécka, Turecka a Slovenska.
Druhý deň sa začal podobne ako prvý a to prezentáciami na tému Our musicians – Naši hudobníci. Po odprezentovaní sme sa odobrali na vianočný koncert do Dómu sv. Alžbety. Po skončení koncertu sme navštívili aj Miklušovu väznicu a hlavnú expozíciu Východoslovenského múzea v Košiciach. Po koncerte sme mali obed v Domove mládeže na Považskej ulici. Našich hostí zaujala aj prehliadka Domova mládeže. Po skončení prehliadky múzea sme spolu išli na vianočné trhy, čo bolo pre študentov veľmi zaujímavé, pretože ochutnali naše vianočné jedla a všetko to umocňovala vianočná atmosféra. Záverom tohto dňa bola spoločná večera v reštaurácii. Aj keď sme museli na večeru dlho čakať, vôbec nám to neprekážalo, pretože sme mali čas sa lepšie spoznať a porozprávať, čiže tu sa nám uplatnilo staré dobre príslovie “Všetko zlé je na niečo dobré “. Po skvelej večeri sme všetci šli domov unavení, ale plní nových zážitkov z uplynulého dňa.
Nasledujúce ráno už bola streda a my sme nastupovali do autobusu na výlet do Kežmarku a Levoče. Atmosféra v autobuse bola dobrá aj keď bol každý veľmi unavený z ranného vstávania. Cesta nám ubehla veľmi rýchlo, ani sme sa nenazdali a už sme videli končiare našich krásnych Vysokých Tatier. Pre nás to nebolo nič výnimočné, ale naším zahraničným kamarátom sa táto prírodná scenéria veľmi páčila. Po príchode do Kežmarku sme boli všetci mierne prekvapení zo zimy, ktorá tam bola, avšak na zimu sme pri dobrej nálade veľmi rýchlo zabudli. Počas našej cesty sme navštívili aj ďalšie slovenské mesto Levoču. V tomto meste sme mali príležitosť pozrieť si centrum mesta a drevený oltár Majstra Pavla. Napriek zime, ktorá vládla v oboch mestách sme si po tomto dni odnášali naspäť do Košíc len tie najlepšie zážitky. Po návrate nás v škole čakal neskorší obed. Keďže v tento deň sa na našej škole konal deň otvorených dverí mali sme výnimočnú možnosť ukázať naším zahraničným hosťom jednotlivé študijné odbory na našej škole.
Vo štvrtok ráno sme vstavali ešte o čosi skôr pretože nás čakal ďalší výlet na hrad Krásna Hôrka a do Betliara. Napriek tomu, že sme boli uzimení, zážitok z krásnej prírody a historických pamiatok bol na nezaplatenie. Po ďalšom vyčerpávajúcom dni nás v škole čakala typická slovenská vianočná kapustnica. Po spoločnej večeri sme sa rozhodli, že pôjdeme do kina, samozrejme bez profesorov. Bez ohľadu na to, koľko pamiatok sme počas týždňa navštívili, čas, ktorý sme strávili v kine spolu s našimi zahraničnými kamarátmi sa nám navždy vryl do pamäti. Tento štvrtý deň prekonal všetky naše očakávania.
V posledný deň nášho projektového stretnutia pripravili naši študenti vianočnú akadémiu pre našich zahraničných hosti, počas ktorej sme oficiálne ukončili naše projektové stretnutie. Avšak úplným záverom nášho stretnutia bolo pôsobivé prijatie u pána primátora MUDr. Richarda Rašiho, PhD.,. Piatkové lúčenie sa nezaobišlo bez sĺz, a preto veríme, že sa naši zahraniční hostia u nás cítili dobre a že sa s našimi novými kamarátmi ešte aspoň raz stretneme v niektorej z partnerských krajín. Zároveň sa chcem touto cestou poďakovať všetkým študentom a tiež ich rodinám, ktoré poskytli svoje domovy pre našich zahraničných hostí. Ja som mala doma 2 dievčatá z Nemecka a musím povedať, že to bola vynikajúca príležitosť na precvičenie anglického jazyka, ako aj vzájomné poznávanie kultúr.
Istanbul – mesto, ktoré vás uchváti svojou veľkosťou, svojou históriou, mesto na dvoch kontinentoch, mesto harmonického spolunažívania ľudí rôznych národností, rôznych náboženstiev, mesto, ktoré sa stalo v dňoch 17.10 – 21. 10. 2011 pre slovenskú „tureckú“ skupinu krátko domovom. Päť krásnych dní, naplnených priateľskými stretnutiami s učiteľmi a žiakmi z 9 krajín Európy (Es, Fr, Gr, Ma, Ne, Po, Sl, Šp, Ta) a s hostiteľskou krajinou, 5 dní naplnených dotykmi s tureckou históriou a kultúrou. Deň prvý – prvé stretnutie s tureckými študentmi a riaditeľom Ataturk lissesi, p. N. Turanom na pôde školy. Úsmevy, stisky rúk a zvedavá otázka -Where are you from?- tureckých študentov a ostatných účastníkov stretnutia Comenius projektu. Who is Who? – na to slúžilo10 prezentácií o krajine a škole, niektoré smelšie, niektoré bojazlivejšie, v angličtine s akcentom rodného jazyka. Škola, učitelia, žiaci, triedy – na prvý pohľad rovnaké, no predsa rôzne. Slovenskí študenti zožali úspech, ich prezentácie a ich sprievodné komentáre zaujali prítomných, prijímajú pochvalné slová a gratulácie od nemeckých či španielskych učiteľov, od francúzskeho riaditeľa lýcea. Doobeda pracovala hlava a jazyk, poobede nohy. Milo nás prekvapilo prijatie všetkých účastníkov Comenius projektu u starostu mestskej časti Istanbulu –Beyoglu. Pán starosta porozprával o dejinách mesta, dozvedeli sme sa, že Istanbul bolo mesto kultúry 2008. Obrovský Topkapi Palace dal zabrať všetkým účastníkom Comenius projektu. Deň druhý – Ataturk lissesi, študenti sa zdravia už aj po mene a nasleduje 10 vystúpení o umelcoch – maliaroch daných krajín. Nestihneme si vydýchnuť na „Coffee break-u“ a ponárame sa do histórie, pozeráme na architektonické skvosty v prezentáciách 10 zúčastnených krajín a uvedomujeme si historickú spätosť niektorých krajín. Je chladno, prší, ale zohrieva nás priateľstvo a nádherný Dolmabalice Palas, miesto, kde bol konštituovaný prvý turecký parlament. Fúka vietor, ale plavba po Bospore a výhľady na istanbulské pobrežia za to stoja. Ozýva sa smiech a spev študentov, čaká nás spoločná večera, hudba a tanec. Deň tretí – spoznávame Tuna High School, opäť zvedavé pohľady a zvedavé otázky študentov, nádherný kultúrny program, ktorý uvádzali a pripravili študenti školy. Recitácia, spev, tanec moderný, ľudový. Temperamentná turecká hudba sa vkráda do žíl, nadšenie študentov vás zasiahne a javisko je odrazu plné. Prví vybehli Nemci, Francúzi a zrazu sme všetci spoločne súčasťou programu. Spev pokračuje aj počas obeda a jedáleň sa mení na koncertnú sieň. Spieva každý, kto vie, kto pozná “O,sole mio“, kto pozná Beatles. Poobedňajší program rozdelí študentov a učiteľov, študenti majú samostatný voľný program a učitelia pracovné stretnutie, na ktorom sa dohodnú konkrétne dátumy návštev jednotlivých škôl v tej ktorej krajine. Zladiť termíny je náročné, rôzne dátumy prázdnin, rôzne dátumy skúšok. Po dvoch hodinách rušnej komunikácie je výsledok v podobe harmonogramu stretnutí krajín Comenius projektu na svete. Deň štvrtý – seminár o ochrane kultúrneho a duševného dedičstva nás nútil zamyslieť sa nad tým, kam kráča svet, zvlášť na pozadí udalostí v Lýbii, Iraku a pod. Prednáška tureckého herca a environmentalistu a vysokoškolského pedagóga Ediza Huna (absolventa organizátorskej školy) znásobila návštevy veľkých istanbulských monumentov – Haga Sophie, Blue Mosque, či Istanbul archaeological museum, Turkish –Islamic art museum, kde sa nachádza nevyčísliteľné kultúrne dedičstvo. Deň piaty – deň oficiálnej rozlúčky na dvore Ataturk lissesi. Slávnostný prejav pána riaditeľa N. Turana, záverečné vystúpenia jednotlivých krajín. Náš malý slovenský tím zožal úspech za pozdravy a poďakovanie v tureckom jazyku. Prajeme si, aby malý školský dvor sa stal celým svetom. Miešajú sa reči, ľudia, blýskajú fotoaparáty, vymieňajú sa adresy. Lúčime sa so študentmi Ataturk lissesi. Záverečnú kultúrnu bodku nám poskytlo Military Museum and Cultural Site Command. Plasticky zachytené dejiny Turecka a miesto štúdia Mustafa Kemala Ataturka nás presvedčilo o tom, ako veľmi sú Turci hrdí na svoju krajinu a jej dejiny. Je si z čoho brať príklad. Program stretnutia je vyčerpaný, Turci nám ukázali okrem svojej histórie aj pohostinnosť, toleranciu. Obdivovali sme neúnavnú starostlivosť a organizačné schopnosti pána N.Turana. Ostávajú nám krásne spomienky na školu, na Istanbul, na Turecko.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these cookies, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may have an effect on your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. This category only includes cookies that ensures basic functionalities and security features of the website. These cookies do not store any personal information.
Any cookies that may not be particularly necessary for the website to function and is used specifically to collect user personal data via analytics, ads, other embedded contents are termed as non-necessary cookies. It is mandatory to procure user consent prior to running these cookies on your website.
